30. 10. 2008

Nanič stolík

Bol som si dnes v obchode po jednu ceruzku. Ani menej, ani viac. Sám by som tam nešiel, veď kto by chodil do obchodu po jednu ceruzku. Levica ma tam dotiahla.

Obzerala nábytok. Ja tiež, ale tváril som sa patrične znechutene. :-)

Keďže máme v úmysle kúpiť nejaký stolík, v príslušnom oddelení sme sa zdržali. Jeden levici dokonca padol do oka, taký s čiernym sklom ako vrchnou doskou. Padol jej tam a zase vypadol. Výpadok komentovala:

"Páčil by sa mi, ale mohlo by sa naňho dosť prášiť."

Nesúhlasil som:

"Práveže nie, na takom by sa zle prášilo!" :-D

A za stĺpom som jej dal pusu. Lebo ja ju fakt milujem.



27. 10. 2008

Slepačie pokrytectvo

Asi si už nespomeniete na môj minuloročný povzdych na tému Telerána na Markíze. Ako aj tam v diskusii naznačil Maroško, asi jediným riešením je vyhýbať sa podobným reláciám.

Dnes som opäť urobil chybu. Snáď ma ospravedlní aspoň trochu fakt, že som celý víkend televízor ignoroval a chcel som sa popri raňajkách dozvedieť, čo je nové. Správy ok, počasie ok, šport ok.

Nevypol som to a to bola tá chyba.

Zabrali slávne slepačie duo Hospodárová & Dlhovlasá Bruneta s Výrazným Chrupom. Áno, pravdepodobne presne to, čo som spomínal vtedy. Dokonca D. B. s V. Chrupom je práve tou slávnou odborníčkou na bulvár. Dobyla nový, doteraz nedobytý vrchol pokrytectva.

Rozoberali anketu organizovanú rakúskymi bulvárnymi novinami Neue Kronen Zeitung. Vraj o najnervnejšiu (?) celebritu roka v Rakúsku.

Odborníčka D. B. s V. Chrupom sa pritom vyjadrila v takom zmysle, že je od bulváru otrasné, čo všetko publikuje, aké ankety... veď to je pre tých ľudí, tie celebrity, tých prominentov, jednoducho pre každého je nepríjemné, keď ho strčia do bulváru a ešte v takej súvislosti.

Že Harabin je ministrom spravodlivosti? Prosím vás... Markíza kritizujúca bulvár ho v pokrytectve tromfla.


15. 10. 2008

Opaľovanie umením

Samozrejme nehovorím o opaľovaní levíc. Aj to je umenie, ale iné.

Wabt píše:

"...na pláži posobia dve silné veličiny: slnko a opaľovací krém so svojim ochranným faktorom. Preto je dôležité dbať o rovnomernosť pokrytia, aby sme k večeru nemali na tele záhadné červeno-biele obrazce..."

Tak mi napadlo: a prečo nie? Keď sa ľudia môžu dať tetovať, prečo by si nemohli spraviť umenie na koži aj pomocou opaľovacieho krému? Jasné, dá sa to spraviť opekaním s vystrihovačkou z papiera na sebe, ale aj krémom to musí ísť. Nikto si to nevšimne, až k večeru je vidno výsledok. Hrany nie sú ostré, ale bežná pokožková postupne prechádza do červenej.

Tak mi napadlo: asi by som mal ísť spať. Lebo ináč budem nad životom chrústa dumať do rána. :-)



9. 10. 2008

Snáď si to doma vyjasnia

Zaujal ma článok o možnej zmene úrokových sadzieb NBS ako reakcie na zníženie sadzieb ECB.

Komentujú v ňom analytici, o.i.:

"Národná banka Slovenska zníži sadzby na najbližšom zasadnutí Bankovej rady," povedal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Podobný názor mal aj Juraj Valachy z Tatra banky, naopak Mária Valachyová zo Slovenskej sporiteľne si myslela, že centrálnej banke stačí úroky teoreticky upraviť koncom roka.

Za všetkých levov sa obávam, že to pani Mária pánovi Jurajovi doma vytmaví. :-)

(Nie, neviem, či sú v nejakom príbuzenskom vzťahu a ak, tak akom. Len mi to prišlo vtipné.)


7. 10. 2008

Dojížďáci na vysokej nohe

Vždy som chcel vyskúšať čínu. Dlhé roky pre mňa jedlá orientálnej kuchyne zostávali neodomknutou truhlicou. Až levica ju odomkla a už sa mi ju nikdy nepodarilo zavrieť.

Keď mám nóbl náladu, idem do čínskej reštaurácie. Keď som hladný ako vlk, idem do čínskeho bufetu.

Jeden je teraz na mieste bývalých potravín Hviezda v Bratislave. Po revolúcii boli jednou z prvých večierok, potom tuším dokonca jednými z prvých non-stop potravín. Dnes v presne tých istých priestoroch sídli čínsky bufet.

Kung pao s ryžou za necelé tri eurá.

Sediac v zadnej časti a vychutnávajúc pravé búrske oriešky, pozoroval som dvoch ľudí, ktorí len tak sedeli pri stole a nejedli.

Spredu prišli dve mladé levice, odložili tácky s napoly dojedenými jedlami a odišli. Dvaja ľudia z predchádzajúceho odstavca sa zdvihli, prišli k stojanu, vzali nedojedené porcie a vrátili sa k svojmu stolu.

Zjedli všetko.

Odložili taniere.

A čakali na ďalšie chody.

Aký paradox! Tak dlho bola pre mňa čína symbolom prepychu. A teraz sa nielen dozvedám z amerických filmov, že čína v papieri je úplne zakladný take-away, ale dojížďáci ju aj elegantne dorážajú.

"To pivo už nebudete?"

Nie, nespýtali sa ma to, ale hlavou mi to blesklo.