Doba sa mení

Ešte pred 15 rokmi bol dej filmu "Vrchní, prchni!", ktorý práve pozeráme, pomerne realistický.

Keď si ho pozrie niekto narodený po roku 1989, možno nechápe. Ako je možné, že mohol tak oberať, keď nemal účtenky z registračnej pokladnice? Nikde? A prečo vrchní z haly od Vřídla nezavolali políciu mobilom?

OMFG, že vraj najsexi

Výborne som sa pobavil na dnes zverejnených výsledkoch prieskumu GfK.

Spoločnosť GfK Slovakia sa rozhodla v prieskume GfK Young Monitor odtestovať medzi mladými divákmi atraktívnosť a sympatie jednotlivých protagonistov. Prieskum skúmal spontánnu znalosť hercov a herečiek, ktorí sú podľa mladých ľudí najviac sexi.

Hľadiac na zoznam "víťazov" a "víťaziek" ankety nevdojak mi napadlo, že je to dosť korelované s minutážou, ktorú herci strávia na obrazovkách. S malými perturbáciami, možno skutočne spôsobenými atraktivitou hercov. Keby Robo Roth, Milan Lasica alebo Peter Kočiš hrali hlavné úlohy v niektorom seriáli, určite by sa do zoznamu dostali.

Tak bol ten prieskum o sexuálnej atraktivite alebo len o popularite?

EPIC FAIL.

Dawkins by mal "radosť"

Prechádzal som sa dnes po centre Bratislavy. Zašiel som aj na Poštovú ulici, kde už ani nepamätám, že by bolo všetko postavené. Našiel som tam odstránený plot a na prízemí a prvom poschodí novostavby obrovské kníhkupectvo. Hádam momentálne aj najväčšie v Bratislave. Panta Rhei.

Prebehol som ho, skontroloval rozloženie, tréningovo zistil, že ani tam nemajú, za čím mi srdce momentálne piští.

Keď sme u toho rozloženia. Na poschodí majú detskú a náučnú literatúru. Nie som si istý, do čoho z toho patrí ezoterika. :-)

Vrchol prehliadky nastal v momente, keď som našiel vedľa seba stojace police s názvami Kresťanstvo a Prírodné vedy/Vesmír. Richard by z takéhoto priblíženia asi nebol nadšený. :-D

Čo sa v reklame nedozviete

Ahoj Kikuš,
našli išli na víkend,
preč.
Sviečky som už zohnal,
mám napustiť vaňu?
Tvoj Maťo

Ktorúkoľvek slovenskú televíziu si človek pustí, tuším až na TA3, tieto verše sa doňho zadierajú. Či spev?!

Každopádne, mimovoľné nôtenie u mňa vyústilo do premýšľania nad tým, čo si asi myslia ďalší účastníci scénky.

Počuj starý,
naštval ma ten Maťo,
hňup.
Má až takú drzosť
chce napustiť Kiku,
ten bastard!

Milý Maťo,
nevolaj ma ku vám,
dnes.
Naši budú zúriť.
Tak postačí sviečka,
Tvoja Kika.

Hanbím sa. Nejde o nič iné ako ďalší dôkaz, že reklama má na živé organizmy zdrcujúci vplyv.

Parník se potápí

Inými slovami bojovníci proti kríze majú party s akciou na ubytovanie - je totiž úplne zadarmo.

Kapela hraje.

Riešenie záhady "medveď alebo nehoda?"

Dnes v TV novinách na Makríze (posledný príspevok č. 16) investigatívny reportér Janko Tribula priniesol príspevok o pánovi, ktorému v nemocnici dávali do poriadku zdevastovanú tvár. Prišiel k tomu tak, že išiel na bicykli a... už ho len zašívali. Nepamätá si.

Sú dve pracovné verzie toho, čo sa stalo. Polícia to celé vyšetruje ako dopravnú nehodu. Ale jeho žena, lesník i ďalší sa domnievajú, že mohol prísť pod ranu medveďovi. Presnejšie medvedici, ktorá vraj v okolí vodí mladé.

Tak čo to bolo? Obyčajný pád z bicykla? Alebo medvedia brutalita?

Polícia si už dva týždne láme hlavu.

Mám pre ňu riešenie. Základom je odfotiť poškodeného. Fotografiu potom treba poslať pánovi Labašovi. Ten podľa fotografie vypracuje posudok ako lusk a určite so stopercentnou istotou určí, či je vo veci nejaká laba alebo nie.

Podoba nie úplne stopercentná

Dnes na obede.

Pozerám, postaršia levica pri neďalekom stole je mi nejaká povedomá.

Došlo mi to. Psycho učitelka Hajská.

No teda, však ale tá musí byť dnes už o pekných pár rokov staršia. Tak kto to je?!

A došlo mi to opäť. Hruštička húževnatá.

Tiež psycho. Radšej som sa už pozeral niekam inam.

Zaplatiť im za to, aby niečo urobili?

Myslím, že aj u nás nejaké sociálne dávky už boli/sú závislé na správaní oprávnených. Tuším vymeškané hodiny detí ovplyvňovali/-ujú to, či a koľko rodičia z niečoho dostanú?

Práve som naďabil na článok, podľa ktorého to skúšajú aj v New Yorku.

"... Opportunity NYC program, which pays poor people -- mostly single moms -- for a broad range of health, education, and work-related activities, everything from taking their kids to the dentist to getting a new job to attending parent-teacher conferences."

Stavím sa, že by niečo podobné fungovalo aj v slovenských osadách a ghetách. Len by sa platby museli poriadne premyslieť, aby to nebolo napľutím do jazera alebo naopak bezvýsledným rozdávaním.

Čo si o tom myslíte? Stálo by to za to?

Ale máme na to vôbec? Lebo tam v New Yorku to zatiaľ štát neplatí:

"A project of Bloomberg's Center for Economic Opportunity, Opportunity NYC is funded entirely by private philanthropies and is modeled after Opportunidades, a successful Mexican program that also uses "conditional cash transfers" -- the social-science term for welfare payments conditioned on "good behavior."

Fakt, mohla by to byť reálna cesta iná než ponúka vykotlaná kotrba?

Taký Obama, hentaká Obama

Slovensko nie je Rusko.

V anglofónnych zdrojoch bolo nedávno haló okolo volgogradského Obamu, ktorý kandidoval do miestnej samosprávy.

Ale že na Slovensku, kde je podiel černochov na obyvateľstve podobný ako v Rusku, kandidovala čierna bača za europoslanca, to si snáď nikto nevšimol. (Alebo žeby predsa aspoň niekto?)

No nič, zatiaľ takú Obamu nemáme. Ani ten Slotov Trabelssie nie je černoch (aj keď zase Hatem Trabelsi je klasik), ale možno že niekde už na Slovensku bol nejaký černoch do niečoho zvolený. Nevie niekto?

Čo mi ešte ošedivie?

Robil som si hygienu.

Ako asi viete, mačkovité šelmy si na ňu potrpia. Samotný hygienotvorný akt často nie je práve chutný, mnohý by povedal, že je doslova nechutný.

Takých vyzývam, aby teraz prestali čítať.

(Ale fakt. Prestaňte, ak na to nemáte žalúdok.)

(Zároveň môžu túto stránku opustiť aj všetci odporcovia banalít v písomnej podobe. Nie je tu nič zaujímavé. Len nechutné a všedné.)

Aj levom bez hrivy rastú chlpy. Som stále presvedčený, že chlpy sú fajn. Ale odtiaľ potiaľ. Takže som s pinzetou v labe odstraňoval hrubé chlpy trčiace z ňufáka.

A zrazu jeden z nich bol úplne biely!

Šokovalo ma to. Na sivé hrivy je jeden zvyknutý, aj sivá brada je normálka. Dokonca sivá hruď na kupku nie je žiaden div.

Že ale šedivejú aj chlpy v nose?! Kam to pôjde ďalej?! Až tam dole?!?!

Učitelka Jozefína
vůbec není kůže líná,
s dětmi letí na provázku
pro odpoveď na otázku:
Kam jsme došli, kdo to ví,
kdopak nám to odpoví?

Nudapláž, nudapláž,
de Janeiro jak sa máš.

Predýcham to, žiaden strach. Som už veľký. Opäť som sa však presvedčil, že tu už nikto nič negarantuje.

Vtip naživo a hneď dvakrát

Mali sme včera pracovné rokovanie. Dve skupiny ľudí s diametrálne odlišným pohľadom na vec sa mali nejako dohodnúť. Argument striedal argument, chvíľu viedla jedna strana, potom to druhá prebila, prosto celkom ostrá diskusia. A potom sa stalo niečo, čo mi pripomenulo známy vtip.

Nemci boli zakopaní na jednej strane lesa, partizáni na druhej. Zaútočili a vytlačili Nemcov z lesa. Potom zaútočili Nemci a zatlačili partizánov späť do lesa. A to sa niekoľkokrát opakovalo. Potom prišiel horár a vyhnal všetkých z lesa, aby šli robiť bordel inde a bol pokoj.

Prišiel big boss a povedal, ako to bude, koniec diskusie.

Ten vtip som nenapísal náhodou. Pre mňa je bradatý, pre vás je možno bradatý, ale zjavne je dosť ľudí, ktorí ho ešte nepočuli. Rozprával som to celé kamarátovi v trolejbuse a rehotal sa ako kôň. Zaklincoval to vedľa stojaci ujko. Keď sa kamarát dosmial, ujko sa k nám obrátil som slovami:

"Potom prišiel horár... a čo sa stalo?"

Je kruté, keď trpezlivo vypočujete celý vtip a potom vám ujde pointa.

Prosím? A kde je voda?

Nie, nechystám sa písať o tom, že Bohumil Stejskal nedostal sifón ku káve, ktorú si objednal ausgerechnet preto, aby dostal sifón. Ide o iné drobné zážitky, zato až dva.

Bol som u doktorky na preventívnej prehliadke. Zdravý lev je ešte sebavedomejší v prípade, že sa dozvie, že je v zdravotne ok, teda keď to dostane aj so štempľom.

Všetko bolo v poriadku až do momentu, keď sa ma lekárka spýtala:

"Počujete dobre?"

"Prosím? ... Hahaha..."

V tom momente mi prišla paradoxnosť situácie smiešna. Poslala ma na druhý koniec miestnosti a začal šepot. Nie leví, jej.

Na druhý deň som šiel cez Námestie slobody vulgo Gotvalďák. Námestie temer úplne prázdne. A prečo?

Lebo fontána nefontánovala! Teplo ako v peci a fontána stojí. Nielenže nefontánuje, ale dokonca bola úplne suchá, takže už nefontánovala pekne dlho.

Fuj!

Tak som si aspoň omočil laby vo fontáne na Námestí nebeského pokoja vulgo Mierku.

Chcieť niečo od Slovenskej pošty je boj

Na internete nájdete stovky článkov a výkrikov, ktoré kritizujú to alebo ono, pokiaľ ide o služby Slovenskej pošty. Aj ja som niečo také vykríkol asi pred dvomi rokmi, i keď vtedy sa výnimočne ukázalo, že dotyčný zákazník je motovidlo.

Preto ma neprekvapil ďalší taký rozhorčený článok na SME blogu. Namiesto podstaty ma v článku zaujala dekorácia, presnejšie tento obrázok:



Prebral som ho bez dovolenia, ale snáď ma za to neukameňujete, zvlášť keď reklamný plátok, ktorého prednú stranu tvorí, mám pred sebou a s chuťou v ňom listujem.

Nie, klamem. Bez chuti, rýchlo som ho prelistoval a takmer už skončil v koši, keď som si uvedomil jednu vec.

Zákazník je víťazom? V čom je víťazom? V pästiarskom súboji? S kým? Všimnite si farby porazeného v súboji, jeho helmu a rukavice. To si akože Slovenská pošta predstavuje, že so zákazníkom bojuje? A ešte sa tým chváli?

Zamaškrtiť, zaprdúsiť takú firmu.

Obchodníci nepochopili

Nejaká organizácia slovenských obchodníkov rozbieha kampaň za to, aby Slováci nechodili nakupovať do zahraničia, i keď sú tam nákupy lacnejšie. Heslo je niečo v zmysle: nakupujte doma a podporte slovenských výrobcov, slovenských obchodníkov a štát.

Verím vlastným ušiam?

Verím, lebo táto hovadina nie je až taká veľká ako niektoré iné. Napriek tomu mnou otriasla, lebo od našich peňazíbažných obchodníkov by som očakával aspoň trochu reflexie.

Prečo by mal Slovák podporovať slovenského výrobcu? Nemal by radšej slovenský výrobca vyrábať tak, aby boli jeho výrobky konkurencieschopné bez odvolávania sa na národné záujmy?

Prečo by mal Slovák podporovať slovenského obchodníka? Nemal by sa slovenský obchodník radšej svojím fungovaním prispôsobiť realite?

A prečo by mal Slovák podporovať štát? Ten štát, ktorý ho dennodenne rukami svojich najvyšších bossov okráda? Ten štát, ktorý je tu akože preňho, mal by mu život uľahčovať ochranou života, zdravia a majetku, ale v skutočnosti mu ho komplikuje? Ten štát, ktorý aj svojimi debilne nastavenými pravidlami pre podnikanie zráža okrem iných i slovenských výrobcov a obchodníkov?

Sorry, ale keď na nákupe za 100 EUR môžno ušetriť tretinu, tak sa trojhodinový výlet za hranice (Maďarska, Rakúska, Česka, Poľska, podľa toho, čo je najbližšie a čo je v danej krajine lacné) väčšine Slovákov jednoznačne oplatí.

Nech sa všetci traja vyššieuvedení vinní škriabu vo vlasoch.

Slogan horší od komára

Hádajte. Ako vznikol nasledovný slogan?

"Biolit a je kľud."

Kreatíva ako hovado. Presnejšie ako ovado. :-)

Postrehy z OÚSA

Vyskytoval som sa dnes v Onkologickom ústave svätej Alžbety. (Žiadne strachy, nič sa nedeje.) Okrem iného ma tam zaujalo:

- že oddelenie patológie a kuchyňa sú v tej istej budove z mnohých,

- starobylá socha (asi sv. Alžbety, ale ktovie), vedľa ktorej bola žltá výstražná tabuľka: "Nebezpečné neviditeľné žiarenie".

Preberte si to... :-)

Reklama, ktorá mi zdvihla žalúdok

Vlastne ani neviem, na čo to bola reklama. V momente, keď hlavný hrdina vyblil niečo biele a príliš sa podobajúce na mlieko, odvrátil som zrak.

Predtým sa snažil niečo hovoriť, ale namiesto toho sa mu z úst valili klince, kladivá, hasáky, vŕtačka, francuzáky, suť, skrutky, matice, tehly...

Videli ste to? Neodporúčam. Agentúra, ktorá takú zvrhlosť klientovi poradila, by si zaslúžila vyobcovať za mestské hradby. A bossom klienta by hádam mali mali majitelia náklady na túto reklamu zosobniť.

Oslava práce v mesiaci lásky

Dnešok začal očakávane. Raňajky a potom poriadne upratovanie. Tomu hovorím sviatok práce. Keď sa k tomu prirátajú zatepľovači z druhej strany okna, o nejakom oddychu v okruhu päťdesiat metrov nemôže byť ani reči. Alebo žeby?

K tomu upratovaniu nám hralo niečo latinské, tuším sociálne prípady z peknej vyhliadky. Keďže žalúzie sme mali zastreté, využil som moment, keď šla levica okolo mňa a vzal som ju do pomalého tanca.

Skončili sme tam, kde to čakáte. My tam, zatepľovači len dva metre od nás, oddelení závesom, žalúziou a oknom. Práve keď sme boli skoro v najlepšom, levica sa rozosmiala. Keď sa dorehotala, pýtam sa, že čo som spravil.

"Nič. Len mi napadlo, že keby sme boli v nemeckom pornofilme, tak by sme pravdepodobne otvorili okno a tí traja by sa k nám pridali."

Potom som sa zase ja nemohol od smiechu sústrediť. Nevadí, že to trvalo tak dlho a že upratané bolo až tesne pred obedom...

FiberNet niečo ako pobavil

Levica hrešila. Pri opakovaných telefonátoch na linku pre zákazníkov používala stále brutálnejšie formulácie.

Nešiel jej internet. Keď operátorovi povedala, že je na ňom závislá, aj som sa usmial. Našťastie to nemyslela tak, že bez neho nemôže dýchať a patrí mu jej prvá ranná myšlienka. (Tá samozrejme patrí mne.)

Len ho potrebuje k práci.

FiberNet nešiel a nešiel.

A do toho v televízii reklama: "Vadí vám, že váš internet padá? Prejdite na FiberNet!"

Áno, ten nepadá. Bol dole v kuse asi deň a pol. :-)

Materinský jazyk a štátny jazyk

Je mi z toho blbo. Skoro by som povedal, že na vracanie. Ale ako správny lev verím, že keď sa na niekoľko hodín utiahnem pod kríky, tak to rozdýcham.

Neviem, či ma klamal sluch, ale v reportáži na Jojke som počul takôto.

Ministerstvo školstva poslalo do materských školok prípis pod kódovým označením metodický pokyn či tak nejako. Do materských škôlok s vyučovacím jazykom iným ako slovenským. Podľa prípisu už majú štvorročné deti materinský jazyk dostatočne rozvinutý, takže je načase začať s jazykom štátnym.

Napríklad formou hier. Učiteľky sa spýtajú v jazyku materinskom. Deti odpovedajú v jazyku štátnom. Takto doslova.

Označenia ako slovenčina, maďarčina a pod. sú tabu. Je len jazyk štátny a jazyk materinský. Keď počujem pojem "štátny jazyk", otvára sa mi jazyk vo vrecku, je mi mrte na grcanie.

Mimochodom, ministerstvo sa neobťažovalo poslať žiaden prípis k vyučovaniu v jazykoch materinských. Na ne kašľať.

Neviem, možno som čudný.

(Možno som kryptomaďar. Čo vy viete.)

Pozor na hmotnosť alebo objem

Ak sa vám bude zdať, že múka alebo mlieko sú nejako nezvyčajne lacné a v dôsledku toho ich "výhodne" kúpite, môžete sa statočne obabrať.

I u nás už totiž začali platiť predpisy podľa európskej smernice, ktoré povoľujú neštandardné balenia aj tam, kde to doteraz nebolo bežné, či dokonca možné.

800 ml mlieka.

789 g múky.

A cena o voľačo málo nižšia než za liter alebo kilogram.

Osobne si množstvo nakupovaného tovaru a jednotkovú cenu v samoobsluhe (super/ hyper- a mega-marketoch) všímam. Keď natrafím na niečo nezvyklé, ešte sa možno ozvem.

Zatiaľ si znamenám slová výrobcov:

"To, že výrobcovia zmeny nateraz nechystajú, potvrdil aj Dušan Pleško zo Slovenského združenia pre značkové výrobky: „Doteraz používané gramáže sú praktické a spotrebitelia sú na ne zvyknutí." Zmeny balení zatiaľ neavizovali ani členovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, povedal jej hovorca Stanislav Nemec."

Priatelia Česi majú trefné porekadlo: "Povídali, že mu hráli." Ak to je pravda, tak najskôr preto, že ani výrobcovia a obchodníci si novú legislatívu nevšimli, podobne ako prakticky nikto.

Na deň narcisov to sadlo

Levica mi večer zvestovala, že v televízii sú hoviadka. Že len hovädo môže dať termín konanie Miss na deň narcisov.

Ale podľa mňa to sadlo ako riť na šerbeľ. Bol to ich deň. Nemyslím ani tak missky, ale skôr všetkých tých dôležitých, ktorí sa prišli ukázať. Pravý deň narcisov.

Mimochodom, celý deň som sa úspešne vyhýbal vyberačkám s kvetinkami. Zdieľam filozofiu jedného kamaráta leva, ktorý necíti potrebu všetkým ukazovať, že prispel.

(Nemusíte hádať, či som prispel potajomky, aj tak vám to neprezradím.)

Tico nie je Nano

Poznáte nákupné tašky Daewoo Tico?

Sú to také drahé malé autá. Ani nehovorím o Smartoch. Fakt drahé, drahé...

Indický koncern Tata sa chystá po domácom uvedení svojho modelu Nano aj na trh americký a európsky. Nebude to síce za indickú cenu 1366 libier (dnes asi 1542 EUR, čiže 46000 Sk), ale i očakávaná európska cena na úrovni 4000 libier (cca 4516 EUR, 136000 Sk) je o dosť nižšia než bežné ceny malých áut.

Všimnite si na videu (v odkaze) neexistenciu deformačných zón. Neviem, či by som do toho s pokojným svedomím vliezol, či dokonca tam strčil levicu alebo levíčatá...

Uraveň Sulika padajet

Vynorila sa dnes v diskusiách na SME celkom vtipná historka o tom, ako sa starý ujo nedostal do karavanu. Hlavný protagonista musel mať guráž a ktovie, či si to autor diskusného príspevku nevymyslel. Ale...

Za necelé tri hodiny sa na portále topky.sk objavil "komentár" pod názvom KOMENTÁR Richarda Sulíka: Prezident na autosalóne.

Čo urobil Sulík? Napísal kratučký úvod, jednu vetu, a potom prepísal (s pridaním diakritiky) celú historku tak, ako bola na SME.

To je komentár?

To je komentár od človeka, ktorý podľa niektorých ľudí je budúcim vodcom zoskupenia rozumu proti súčasnej vládnej garnitúre? (Poznamenávam, že úmyselne šetrím silné slová, lebo naša vláda mi robí vyražky každý deň.)

Nie, to nie je komentár. To je prešľap gigantických rozmerov.

Sú len dve možnosti. Buď v tom Sulík nemá prsty a niekto len zneužil jeho meno. Bodaj by to tak bolo.

Alebo, a z tej možnosti som smutný, Sulíkova úroveň klesá, či priam padá voľným pádom. Okydávanie človeka niečím skopírovaným z internetu, pekne. Netiketa, či skôr jej absencia (veď ani nenalinkoval zdroj), no pekne. Priam parádne.

Doplnenie 21:15 - Sulík uznal, že pretiahol strunku. Pozdáva sa mi, že mu to došlo tak rýchlo. Neprekvapuje ma, že historka je vymyslená, bola too good to be true. :-)

Volebné morató-rum

Ani neviem, prečo som si myslel, že ho už zrušili. Rozhodne o tom bola debata. Ale zdá sa, že stále platí, že 48 hodín pred začiatkom volieb už nemožno agitovať. Ako povedala dnes na TA3 zapisovateľka ústrednej volebnej komisie, médiá majú zakázané informovať o informáciách v prospech i v neprospech jednotlivých kandidátov, a to slovom, písmom, obrazom i zvukom.

Nezdá sa vám, že v spojení "slovom, písmom, obrazom i zvukom" je niečo navyše. Nejaká tá, ako sa vraví, redundancia?

Pani zapisovateľka dodala, že moratórium sa netýka veľkonočných, ech, veľkoplošných panelov. Povedala len "veľkono-", ale všetci dobre vieme, na čo myslela. Na Veľkú noc už bude mať hotovo, po voľbách. :-)

A čo internet, pýtam sa? Týka sa ho moratórium? Pokrýva ho zákon? Ak áno, čo so zahraničnými servermi, napríklad takým blogspotom? Keď napíšem, že Gašparovič pošliapal ústavu, poruším moratórium a Slovensko prinúti vlastníka blogspotu stiahnuť môj post? Alebo SIS odfiltruje všetky také stránky na vstupe do slovenského internetového priestoru?

Nie veru. Práve naopak. Aj keď isté dekórum bude zachované, agitácie ešte bude habakuk. A tak tipujem, že korunu tomu nasadia piatkové večerné správy, kde sa mihne úplne neutrálna správa o tom, ako úžasne maká v prospech všetkých jeden nemenovaný ústavný činiteľ.

Alebo sa niekde bude dávať zdarma rum. No, to možno nie, nejde o trstinový cukor, len o alkohol, takže skôr um.

Dejiny na košickom ľade

Vo včerajšom prvom semifinále medzi Zvolenom a Košicami prehrmeli na ľade slovenské dejiny. Síce trochu znásilnené, ale možno o to zaujímavejšie. Komentátor:

"Slovák sa vyhol Turekovi... ale vzápätí ho zastavil Tatar..."

:)

Mimochodom, téčka hrajú za Zvolen.

500 nových počítačov? A načo?

Videl som dnes ráno správu na TA3 a našťastie ju majú aj na webe, takže môžem nalinkovať. Zo správy vyberám:

Hlasy tých, ktorí využijú právo voliť prezidenta budú spočítavať ľudia v 5919 volebných okrskoch. Výsledky z menších okrskov poputujú k pracovníkom väčších obvodných volebných komisií. Pracovníci štatistického úradu začnú s ich spracovaním v samostatných sumarizačných útvaroch. Samozrejme v súlade so zloženým sľubom.

Všetky hlasy nakoniec skončia v ústrednom sumarizačnom útvare. Štatistický úrad nemá dostatočné kapacity, preto v týchto voľbách prvýkrát použije 500 nových počítačov aj služby externého providera.

(Boldovanie urobil lev, aby zdôraznil absurditu.)

Tieto čísla si novinár asi nevymyslel, to druhé dokonca na kameru povedala šéfka štatistického úradu.

Rehotal som sa. Dlho a hlasne.

Na čo preboha môžu potrebovať 500 nových počítačov? Pri necelých 6000 okrskoch a siedmich kandidátoch? To zvládne jedna desaťročná šunka. Keď vezmem do úvahy, že pravdepodobne každý úradník štatistického úradu má svoj počítač, na ktorom môže typovať a kontrolovať, a okrem nich majú určite hromadu serverov, tak nechápem.

Ba vlastne chápem. Bolo treba minúť rozpočet, v tom lepšom prípade. :-(

Nie je to pokrytectvo

Mýlil som sa, keď som písal o neskutočnom pokrytectve Lucie Kollárovej. Áno, dnes som sa konečne dozvedel, ako sa oná odborníčka na bulvár volá.

Ona totiž asi skutočne verí tomu, čo vtedy povedala (aký je bulvár k celebritám krutý a ako strašne trpia jeho pozornosťou).

Tentoraz sa totiž písomne pustila do Bohumila Stejskala. Aj on je zlý, lebo si anonymne (sic!) berie do úst tvrdo pracujúcich, relativizuje ich ľudské/charakterové kvality a hádže ich do jedného koša.

Kollárová je proste naslovovzatou odborníčkou na mediálnu etiku. Alebo povedané po ezopsky: cap záhradníkom.

(A áno, som anonym. Kto je viac? :-)

Kanál Fornetti

Nie, nevravím o novej televíznej stanici, na ktorej by celý deň bežali dookola reklamy na tučné voňavé pečivko.

Vravím o dnešnom rannom zážitku. Pošteklil moje zmysly a podobne ako Blueska mám chuť ho poslať ďalej.

Kupoval som dnes ráno pár celozrnných tyčiniek. Viete, ráno som sa nestihol doma najesť, chápete, lev sa musí venovať aj iným veciam než kŕmeniu. :-) Nuž kupoval som ich v stánku na zastávke MHD.

Predo mnou kupoval nervózny mladík. Stále pozeral smerom k prichádzajúcim busom.

"Máte také tie šatôcky s čokoládovou plnkou?"
"Áno."
"Prosím si štyri."

Obsluhujúci berie rovno z plechu, veľké kusy. Zobral dva.

"Skutočne chcete štyri, tieto?"
"Áno."

Boli ich dva plné sáčky. Blokuje a vraví:

"Dve euro hhhhh centov." (Nepočul som presne.)

Mladík dáva desať eurovku a berie šatôčky. No kým obsluhujúci povyberal všetky mince pre výdavok, prišiel dlho očakávaný bus. Mladík uchmatol svoju bankovku, šmaril tam dva sáčky so šatôčkami a so slovami:

"Ponáhľam."

... bežal. Vlastne to bolo iba jedno slovo.

Zato na druhej strane pultu, od predavača, sa ozvalo veľa slov. V podstate kompletný obsah Najkratšieho slovníka slovenského jazyka, ktorý, ako vieme, sa nepoužíva na hodinách slovenčiny. Vyberám:

"####! @@@! %%%! @^%$^#@%$^%!!!! #&@^%^%$!!! %#$%^&! &&&&&&&! ^&$^%$%^#@^$^$&%&^%!"

S týmito prejavmi svojej nálady povykladal štyri šatôčky späť na plech a potom dosť dlho v rukách prevracal už vystavený účet z registračnej pokladne.

Nie som úzkoprsý. Všetky tie slová dôverne poznám, občas používam. Dokonca som niektoré ich sofistikované tvary sám odvodil a zaviedol do praxe.

Ale aby ich používal predavač pred zákazníkmi, to je fakt ostré rizoto. Vlastne skôr ten kanál.

Kultúrny šok v nemocnici

Kramáre. Už sú to roky, čo som tam bol na pohotovosti s úrazom. Chodím inam.

Viezol som tam dnes ráno levicu na niečo jednodenné.

Exteriér poznám. Interiér ma šokoval svojou... zanedbanosť nie je to správne slovo. Zaostalosť tiež nie. Nenachádzam slov, to je presné.

Prišli sme pred príslušné lôžkové oddelenie. Čakal nás tam menší dav, nejakí nádejní ležiaci, nejakí odprevádzači. Zvoníme. Nič.

Z iných dverí vyšla zdravotnícky odetá žena, že čo hľadáme. Bez pozdravu. Prítomnosť zopár v ľudí županoch jej nenašepkala nič. Tak jeden hovorí, že teda snáď ten príjem... nič príjemné. No tak choďte na oddelenie. Ťažko sa dalo, keď dvere s guľou zavreté. (Nekritizujem dvere s guľou.)

Až potom sa dvere otvorili, pusa, drž sa, čau poobede.

Mnoho rokov som chodil na inú planétu. Toto je fakt prúser a ešte väčší, než som sa obával.

Volebné právo - pre koho?

Nie je to tak dávno, čo sa okrajovo diskutovalo o obmedzení volebného práva na ľudí, ktorí platia dane. Aby dôchodcovia, ktorých je pomerne čoraz viac, nevnucovali "svoju" vládu mladším ľuďom, ktorých je pomerne čoraz menej. Demografia, socializmus, solidarita, individualizmus, blah-blah, klasický spor. Country for old or for young?

Teraz prichádza KDS s návrhom podľa nemeckých ideí aj u nás zaviesť rodinné volebné právo. Aby rodičia mohli voliť za svojich neplnoletých potomkov. Cieľ je podobný.

Ale ja sa pýtam: ako je možné, že práve KDS nezahrnula do svojho návrhu nenarodené deti?! Nemajú snáď mať rovnaké práva ako už narodení? Odsúdeniahodná nedôslednosť!

Realizácia by bola v zásade jednoduchá. Žena by sa pri volebnom akte preukázala tehotenskou knižkou (ktorá by bola dôkazom, že predtým prebehol úspešný pohlavný akt) a mala by o hlas viac. A to sa vyplatí!

Okrajová časť

Tak som si dnes ráno privstal, aby som náhodou nemeškal do práce. Videl som večer, že sneží, tušil som, že to cez noc nebude lepšie. (Ešte furt sneží.)

Je to tu pekné, fakt, toľkoto snehu v Bratislave nebolo ani nepamätám a je šanca, že sa to aspoň jeden deň neroztopí.

Ibaže ruka v ruke s nezvyčajnosťou snehovej pokrývky pokrivkáva aj jej odstraňovanie z ciest. Nemám to cestárom za zlé, predstavte si. Myslím si, že držať vozový park odhŕňačov a sypačov ako niekde v Tatrách by bolo neekonomické.

Teda som si privstal a šiel som na skorší autobus. Ešte predtým som si pozrel ranné správy na TA3, kde vraveli, že si vodiči majú dávať pozor, lebo v okrajových častiach Bratislavy je na cestách sneh.

Náš autobus šiel dlho, asi 3x dlhšie než normálne. V okrajovej časti mesta blízko železničnej stanice Bratislava-Petržalka sa nevedel dostať na hlavnú cestu, lebo sa mu do kopca šmýkalo.

Po vystúpení na Zochovej (pri ministerstve spravodlivosti, pri starom rozhlase, pri Kapucínoch) som si všimol, že aj tam je na ceste sneh. Áno, stále som sa nachádzal v okrajovej časti Bratislavy.

Kolega ma ubezpečil, že aj v jeho ponímaní je okrajovou časťou Bratislavy všetko, čo je ďalej ako desať metrov od Grassalkovichovho paláca. Nie, nepracujeme v ňom, my tiež pracujeme v okrajovej časti hlavného mesta. :-)

To by ju fakt nahnevalo

Počítam, že podaktorí z vás včera pozerali TV noviny na Markíze. Ak nie, o veľa ste neprišli. O jeden tragikomický moment však áno.

V Záhorskej Bystrici prechádzajúce nákladné auto s unimobunkou na korbe strhlo dočasné (stavebné) elektrické vedenie. To asi nebolo natiahnuté podľa noriem.

Nestrhlo len vedenie, ale aj stĺp, ktorý ho držal vo výške. A ten stĺp, koťuha, sa skydol presne na auto markízackej kameramanky. (Mimochodom, kto si všimol jej EČV? SN-000.., také značky nemáva plebs. Ale to fakt len mimochodom.)

Nezranilo ju, našťastie, ale zjavne bola v šoku, keď do kamery vyhlásila: "... a také niečo, taká nedbalosť, to by ma fakt nahnevalo, keby som pritom mala prísť o život."

Keďže sa nič nestalo, je to skôr komické.

Neschopnosť vyrovnať sa s kritikou

Televízia TA3 mi dnes ráno výrazne vylepšila štart do nového pracovného týždňa. Rozosmiala ma. Schválne, pozrite si sami šot o tom, ako sa štátne orgány stále menej vedia vyrovnať s kritikou. Už viete, čo ma pobavilo?

Nie to, že Trubač (bývalý reportér a moderátor, ako ináč) nepustil novinárku k prezidentovi, keď iných novinárov pustil. Ani dôvod zabránenia vstupu, vo svojej podstate malicherný.

Ani Zuzana Krútka, šéfka SSN, ktorá sa teraz natriasa, ako nepríjemní sú niektorí ľudia k novinárom, pritom však v pohode pritakávala v už dnes legendárnej debate o žurnalistike na STV.

Zabodovala samotná televízia výberom experta, ktorý sa nezávisle vyjadril k tomu, ako sa štátne orgány k novinárom správajú. Ako sa vyjadrujú ku kritike. Ako sa s ňou vyrovnávajú. Andrej Školkay. Pamätáte? To je ten, čo žaloval blogerku, ktorá ho kritizovala za jeho pedagogické "majstrovstvo". Ďalej sa už len pískalo, presnejšie, zožal za to druhú, ešte výraznejšiu vlnu kritiky na širokom fronte. Šliapol viete kam...

A TA3 teraz podobne. Lepšieho odborníka na neschopnosť vyrovnať sa s kritikou mohli nájsť ťažko. Na tento výber sa hodí básnička z filmu Orbis Pictus:

Konečne je všetko tak, ako má byť
Tam kde som mal hlavu, narástla mi riť

Či má Slovensko len takú krátku pamäť?

Ako si pýtať šalát

Už dlho som mal taký pocit, že musí existovať finta.

Keď chcem 15 dekov šalátu, predavačky mi temer bez výnimky kydnú takých 16 až 18.

"Môže byť?" "Ale môže..."

Skúsil som aj neštandardnú odpoveď, že nemôže. Ofučané ksichty.

Nuž keď treba predávať, tak treba predávať.

Skúsil som si dnes vypýtať 13 dekov.

Predavačka si nebola istá: "Koľko?!"

Úplne som počul nielen otáznik, ale aj ten výkričník. Zopakoval som svoje číslo.

Hneď to fičí, váha ukazuje 14,8 a že či môže byť.

"Môže."

A dodávam: "Ja som chcel 15."

Aj ona sa smeje...

Som zvedavý, či to bude fungovať aj na iné vážené potraviny.

Dnes som na jurách zarobil

Presvedčivý pohľad na to stačil.

V podniku, do ktorého chodím na menu (nie menučko, pána kráľa, pozri tamtohľa) som dnes skonzumoval za 4,28.

S prehľadom podávam gastráč v hodnote 2,99 a jednu eurovú mincu. Myslel som si, že dávam dosť, teta za pokladňou mala iný názor. Hľadí na to, chce odo mňa ešte niečo. Vravím, že aby mi vrátila päťdesiathaliernik.

Krútila hlavou, potom vytiahla päťhaliernik. Toto chcem?

Nie, päťdesiathaliernik. Veď 4,99, 0,50 vráti, to má ešte 21 drobných navyše.

Keby mi vydala hneď, prišla by na to, kde je zrada. Ale čím dlhšie nad tým premýšľala, tým asi bola presvedčenejšia, že som jej dal dvojeurovku.

Nakoniec sa mi ospravedlnila (!) za zdržanie, že má ešte s jurom problémy.

Má. Aj ja mám. Lebo som ju nechcel ošmeknúť, len som si to zle porátal. 2,99 plus jedna nie je 4,99. Zlý počtár je lev.

Dal som si kapitalistický záväzok, že zajtra jej to euro odovzdám.

Ako vám chutí juro?

Nie, v titulku nie je pravopisná chyba. Juro alias euro.

Priznám sa, mne zatiaľ veľmi nechutí.

Po prvé, zatiaľ ešte stále míňam koruny, čo sa mi v peňaženke snáď liahnu (viem, mnohí by takú portmonku chceli, ale nebojte sa, to je len môj dojem, že sa liahnu). Takže jurom som moc neplatil.

Po druhé, ceny v jurách sú strašne zradné. Halier hore, halier dole (zväčša hore) a v skutočnosti je to korunka ku korunke. Ledva sme sa naučili brániť proti psychologickým trikom typu "19,50 je desať a niečo", máme tu situáciu, keď na každom "halieri" záleží. Každý cent má váhu centov.

Po tretie, myslieť v jurách ešte dlho nebudeme. V obchode sa snažím uvedomovať si ako prvú novú cenu, potom odhadnúť, koľko to asi je, potom pozerám cenu v korunách. úspešnosť je zatiaľ dosť biedna, rozptyl aj plus mínus dvadsať percent. Menej číselne zdatní ľudia musia trpieť. Buď trpia teraz alebo budú trpieť neskôr, keď duálne zobrazovanie zmizne.

Levica mi dnes volala, že potrebuje niečo prekopírovať, v školskej kopírke. Aby som sa nesmial, ale že jej sa to zdá nejak veľa. Že chce prekopírovať 250 strán a za jednu pýtajú 13 centov. No sakra, krát tridsať, to je asi 3,90 za stranu, tisícka adios... pozerám, že kopírovanie od mojich VŠ čias riadne podražilo. Žeby papier? Žeby toner?

Alebo žeby hm?